Aké stravovacie návyky sme zdedili?

Moji rodičia boli súčasťou generácie, ktorá vyrastala v chudobe. Mäso sa jedlo iba v nedeľu a bolo symbolom bohatstva.  Keď prišiel socializmus prešlo to do opačného pólu. Mäso sa jedlo každý deň a jedlo sa aj 2-3 krát denne. K nim pribudol chlieb a múčne jedla aj výrobky z bielej múky a cukor.

Zelenina sa síce pestovala na záhradách, ale jedla sa hlavne v polievke, sem tam prívarok a v lete šalát. K mäsovému jedlu bol bežne kompót.

Bolo to ešte v čase, keď životné prostredie ešte nebolo až také znečistené ako dnes.  Nepoužívala sa toľko chémia na záhradách a poliach, v domácnostiach, ani v potravinách v obchodoch.  Ľudia si chovali doma zvieratá na mäso.  Ešte ja si pamätám hlavne lúky plné kvetov, vtákov a  hmyzu, keď sme chodili hrabať seno v lete.

Odvtedy sa veľa zmenilo. Čo sa týka zeleniny a ovocia, ich výživová hodnota výrazne klesla a potravinársky priemysel začal čím ďalej tým viac dávať do výrobkov konzervanty, stabilizátory a fabivá pre dlhšiu životnosť a vzhľad.

Táto povojnová generácia vychovala deti, ktoré si prevzali stravovacie návyky po rodičoch do svojich rodín. Napriek tomu, že už máme veľa výživových poradcov a je oveľa viac ľudí, ktorí sa stravujú zdravo.    Poznám veľa žien, hlavne stredného veku, ktoré nad tým, čo jedia začnú až vtedy trochu uvažovať, keď im lekári diagnostikujú nejakú chorobu.

Muži častokrát majú viac znalosti o počítačoch , o autách, ako fungujú a čo do nich dať, aby správne fungovali, než o svojom tele a čo jesť, aby to telo správne fungovalo.

Som prekvapená, že v dnešnej dobe, je toľko reštaurácii, ktoré ponúkajú ako vegetariánske jedlá vyprážaný syr, prípadne rizoto alebo nejaké cestoviny.

Ako štát sme v prvej desiatke krajín s civilizačnými chorobami. Stravovacie návyky pochádzajú z rodiny, a pri chorobách si to zdôvodnime, že sú dedičné alebo ich považujeme za súčasť veku.

Je smutné aj to, že chodíme k lekárom, ktorí sa na vysokej škole venovali strave jedno popludnie.

Aj keď si uvedomujem dôležitosť medicíny aj lekárov, chemické lieky sú začarovaný kruh, ktorý narastá. Je to liečenie následkov a nie príčiny.                                                                                                                    Predstavte si, že idete autom a začne vám blikať kontrolka, ktorá vám hlási, že je potrebné doliať olej a vy namiesto toho, aby ste to urobili kontrolku rozbijete, aby nesvietila. Čo sa stane s autom po čase?

A tak aj lieky, ktoré iba tlmia bolesť alebo riešia iba následky zlej životosprávy bez toho, aby sa riešila príčina.  Čo sa stane s našim telom po čase?

Dnes je už na trhu neskutočné množstvo rôznych prírodných produktov na liečenie chorôb, ale prečo hasiť požiar, keď nemusí byť?  Chápem, že dnešné ženy sú tak vyťažené, vystresované, že idú v mode zotrvačnosti a nemajú dostatok času na rodinu,  ani na seba. Až príde vyšší vek, častokrát choroba ich prinúti sa na chvíľu zastaviť.

Zamyslite sa nad sebou. Ako chcete vyzerať a cítiť vo vyššom veku, v starobe? Chcete žiť alebo prežívať? Chcete žiť kvalitný život alebo žiť s chorobami, pohybovými obmedzeniami?

Nikdy nie je neskoro začať.