Keď sa cítiš preťažená, unavená, v neustálom vnútornom nepokoji, kam sa pozrieš ako prvé? Pravdepodobne do svojej mysle. Snažíš sa zmeniť svoje myšlienky, uspokojiť svoje emócie, naučiť sa relaxovať. A to všetko má zmysel.
Ale čo ak ti poviem, že veľkú časť tvojho stresu môže vytvárať priestor, v ktorom žiješ?
Keď som pred rokmi začala vnímať energiu priestoru, zistila som niečo prekvapivé – môj domov ma dokázal vyčerpať rovnako ako náročný pracovný deň. Alebo naopak, dokázal ma nabíjať a uzemňovať. Zistila som, že priestor nie je len pozadie môjho života. Je aktívnym účastníkom toho, ako sa cítim.
Priestor hovorí s tvojím nervovým systémom
Tvoj nervový systém je neustále v spojení s prostredím okolo teba. Registruje farby, tvary, svetlo, zvuky, dokonca aj to, čo sa v priestore nachádza. A na základe týchto informácií rozhoduje – som tu v bezpečí alebo nie? Môžem sa uvoľniť alebo musím zostať v pohotovosti?
Keď vstúpiš do miestnosti plnej neporiadku, nahromadených vecí, nedokončených projektov, tvoj nervový systém dostáva signál – tu je chaos. A chaos znamená potenciálne nebezpečenstvo. Tvoje telo sa napína. Tvoja myseľ sa rozbieha – čo všetko musím urobiť, čo som zabudla, kde to mám…
Keď vstúpiš do priestoru, ktorý je čistý, uvoľnený, príjemný, tvoj nervový systém dostáva iný signál – tu môžem vydýchnuť. Tu je bezpečne. Tvoje telo sa uvoľňuje. Tvoja myseľ sa upokojuje.
Čo v tvojom domove vytvára stres?
Počas rokov práce so svojím domovom a chalupou som identifikovala niekoľko vecí, ktoré najčastejšie prispievajú k stresu:
Neporiadok a nahromadené veci. Každý predmet, ktorý leží na nesprávnom mieste alebo nemá svoje miesto vôbec, je pre tvoju myseľ malým pripomenutím nedokončenej úlohy. Keď máš po celom dome rozložené veci, tvoja hlava nikdy úplne nevypne.
Nedostatok prirodzeného svetla. Svetlo ovplyvňuje tvoje hormóny, náladu, energiu. Keď žiješ v priestore s málo svetla alebo len s umelým osvetlením, tvoje telo sa cíti ťažšie, unavene, akoby mu chýbal kyslík.
Elektronika v spálni. Tvoja spálňa by mala byť svätyňou odpočinku. Keď tam máš počítač, televízor, mobil, tvoj mozog dostáva signál – tu sa pracuje, tu sa rieši, tu sa komunikuje. A tvoj spánok sa stáva menej kvalitným.
Veci, ktoré ťa ťahajú dolu. Fotografie z bolestivého obdobia. Darčeky od ľudí, s ktorými už nie si v kontakte. Oblečenie, ktoré ti nepasuje, ale stále si ho nechávaš. Každá takáto vec nesie energiu minulosti, ktorá ťa drží v mieste, kde už nechceš byť.
Chýbajúce miesto len pre teba. Ak žiješ s rodinou a nemáš ani malý kútik, kde môžeš byť sama, kde sa môžeš zatvoriť a len dýchať, tvoj nervový systém nemá priestor na regeneráciu. Potrebuješ miesto, kde sa môžeš vrátiť k sebe.
Čo s tým môžeš urobiť?
Nemusíš hneď prestavovať celý dom. Stačia malé kroky:
Vytvor si jedno miesto, kde sa cítiš dobre. Môže to byť tvoje kreslo, tvoj pracovný stôl, tvoj kútik v spálni. Jedno miesto, kde je čisto, príjemne, kde sa ráda vraciaš.
Odstráň jednu vec denne. Nemusíš upratovať celý dom naraz. Stačí každý deň vybrať jednu vec, ktorú už nepotrebuješ, a odovzdať ju ďalej alebo vyhodiť. Môže to byť aj vypísaná tuha z pera.
Otvor okná. Nechaj prúdiť vzduch. Nechaj vstúpiť svetlo. Hlavne ráno. Aj desať minút denne robí rozdiel.
Pozri sa na svoju spálňu. Je to miesto, kde sa tešíš na odpočinok? Alebo miesto, kde vidíš prácu, povinnosti, chaos? Urob z nej útočisko.
Vypni elektroniku večer. Aspoň hodinu pred spaním nechaj mobil v inej miestnosti. Daj svojmu nervovému systému signál – teraz je čas uvoľniť sa.
Priestor ako nástroj návratu k sebe
Tvoj domov môže byť miestom, kde sa tvoj stres hromadí. Alebo môže byť miestom, kde sa tvoj stres rozpúšťa. Záleží na tom, ako s ním pracuješ.
Keď si vytvoríš priestor, ktorý ťa podporuje, zistíš, že sa vraciaš k sebe jednoduchšie. Že tvoje telo sa uvoľňuje rýchlejšie. Že tvoja myseľ má priestor na pokoj.
A to je presne to, o čom je priestorová alchýmia – o premene tvojho domova na miesto, kde sa tvoja duša cíti doma.